Dankova rada č. 2: Vedieť sa zrútiť
Na jednom medzinárodnom letisku sa odohrala nasledovná situácia.
Ku gatu, kde čakali cestujúci dvoch lietadiel, prišla mladá žena, jedno dieťa v brušku a druhé, asi jeden a pol ročné, s ňou. Vtom sa jej chlapček akoby zjašil: začal lietať medzi sedadlami, kričať, kopať. Žena sa ho najprv snažila chytiť, no po márnych pokusoch sa vyčerpaná vzdala: len sii k nemu, zmietajúcemu sa na zemi, sadla, zložila hlavu do dlaní a rozplakala sa.
V tom momente sa stalo čosi zvláštne. Z rôznych miest čakárne vstali úplne neznáme ženy, obkolesili matku a dieťa a začali jemne konať: jedna olúpala pomaranč, druhá dala žene vodu, iná našla malú hračku pre dieťa a ďalšia matke pomohla vytiahnuť z vaku detskú fľašku a napojiť synčeka. Pani, ktorá túto situáciu zapísala, celý čas chlapcovi spievala detskú pesničku o malom pavúčikovi.
Zanedlho mohli matka i dieťa vstať a v poriadku prejsť k svojmu lietadlu. Kým zmizli z dohľadu, ženy už sedeli na svojich pôvodných miestach a venovali sa svojim veciam, ako predtým. Navzájom sa nepoznali, ani spolu nehovorili. Nepripojil sa žiaden muž, výlučne ženy. Kruh, ktorý nastávajúcu mamičku a jej synčeka uzavrel do svojho objatia, kolísal, živil, upokojil a postavil na nohy, ten kruh vznikol na potrebný čas a potom sa zasa hladko rozpojil. Možno, aby sa zas hocikde a za iných okolností a s inými ženami, keď bude treba, bez rečí zasa spojil.
Autorka článku na konci hovorí: Ženy, ktoré vytvoria kruh a majú misiu, môžu zachrániť svet.
Veľmi sa mi ten obraz páči a dúfam, že aj vás zasiahol a cítite tiež tú nádej, že čosi takéto my ženy naozaj v sebe máme a môžeme sa na seba takto veľmi spoľahnúť. Že existuje čosi ako Ženský záchranný kruh, neviditeľný fenomén, ktorý sa vie hocikedy zhmotniť v potrebný moment, a urobiť dobrú prácu. Je príjemné veriť v ženskú spolupatričnosť.
No možno je to aj tak, že existuje čosi ako Záchranný kruh, ktorý nie je obmedzený na určitú konkrétnu podobu skupiny láskavých ľudí či jednej pomocnej ruky ... príjemné je predstaviť si, že je tu s nami neviditeľný poriadok, vďaka ktorému sa svet i náš život o seba postará, ak my nevládzeme.
Na tom príbehu z letiska ma zaujal jeden zaujímavý moment:
Tá žena sa zrútila a dostala pomoc.
Konkrétne, NAJPRV sa zrútila a KRÁTKO NATO prišla pomoc.
Kým sa nezrútila, ženy boli po čakárni gatu rozkotúľané ako korálky, zahĺbené do svojich životov a žiadnu možnosť, že vznikne záchranný kruh, nebolo vidno.
Zdá sa, akoby ten záchranný kruh bol uvedený do chodu magickým úkonom - vzdaním sa.
Tretí rok vediem 6-týždňové večerné programy s názvom Vzťahové večery. Päť večerov sa zponárame do všímavej prítomnosti v sebe, liečenia starých zranení a umenia komunikácie - konkrétne počúvania. V šiesty večer máme ako darček niekoľko "instantných" rád, ktoré sme nazvali "výrobca šťastia". Jedným z pravidiel pre šťastný vzťah, ktoré tu preberáme, je práve VEDIEŤ SA VČAS ZRÚTIŤ. Často si ho účastníci vyberajú ako najpodnetnejší spomedzi všetkých.
Toto pravdilo som nevymyslela ja, ale ani žiaden slávny poradca pre vzťahy. Vymyslel ho môj kamarát Danko a toto je jeho dobrá rada do vzťahu číslo II. (O rade číslo I napíšem niekedy inokedy). Danko je môj najlepší kamarát už viac ako tridsať rokov a onedlho pôjdeme s hordou kamarátov osláviť dvadsiate piate výročie ich vzťahu, ktorý je taký úspešný, že oni dvaja nielen že pomohli množstvu iných párov aj jednotlivcov z rôzneho typu kríz, ale ich podchvíľou rôzne spoločenstvá pozývajú na besedu s témou "Ako tvoriť kvalitný pár", lebo Danko a jeho partner Romanko kvalitnou dvojicou nepochybne sú.
No inými slovami to v jednej zo svojich slávnych protistresových rád pomenoval aj Dale Carnegie: Odpočívajte skôr, ako sa unavíte. Našimi slovame povedané, naučte sa zrútiť skôr, ako sa naozaj zrútite.
Možno je to naozaj tak, že niekedy SA MUSÍME VZDAŤ, ABY PRIŠLA POMOC. V tej chvíli, keď nevieme, či príde pomoc, odkiaľ a v akej podobe a kedy ... čo ak je niekedy čas skočiť do prázdna, všetko pustiť a nechať, nech sa to deje?
Čo ak je to tak, že pomoc tu je - hoci v podobe, ktorú nečakáme - VŽDY?
Ako spoznáme, že je čas?
Dobre si každý pamätáme chvíle, keď sme si uvedomili, že sme ďaleko za svojimi hranicami. A ak sa toho zúčastňoval niekto, kto "nám ubližoval", mali sme čo robiť, aby sme mu to nezazlievali, ale aby sme si uvedomili, že ten človek sa nemal odkiaľ dozvedieť, že už naozaj nevládzeme.
Onkochirurg Bernie Siegel vo svojej knihe Láska, medicína zázraky píše, že vie dopredu odhadnúť, ktorý pacient má väčšie šance na uzdravenie: ten, ktorý si nedá "skákať po hlave", pýta sa, protestuje a vyžaduje partnerské zaobchádzanie. Bernie má vždy oveľa viac obáv o pacienta, ktorý ochotne spolupracuje a na nič sa nesťažuje. Takže vnímajme, kedy sa potrebujeme zrútiť, lebo možno - ani o tom nevieme - nám ide práve o život.
Jeden môj klient si až po tom, ako manželka vzala syna a odsťahovala sa k milencovi, uvedomil, že už dva roky má depresiu a "ledva vlečie nohy za sebou". Vyhlásil kapituláciu, prestal sa premáhať, išiel k lekárovi, nastúpil psychoterapiu, začal robiť dlhé vychádzky a meditovať a teraz hovorí: kiež by som sa bol zrútil včas.
Jedna moja známa, psychologička, si svoje poradenstvo založila na odporúčaní: "vyjadrujte svoje potreby, nepremáhajte sa", ale až po tom, čo sama povila štyri deti a rozviedla sa s manželom, ktorý mal úplne iné, a to prísne vymedzené, životné normy a pravidlá, ako ona.
No naša duša presne vie, kedy máme dosť. Ak venujeme pozornosť myšlienkam, ktoré nás ženú "makať" a "vpred" a odhalíme ich, môžeme ich spochybniť, ak sú toxické, napríklad: "Čo si o mne pomyslia, keď to nezvládnem", "Nemala by som obťažovať", "Nechcem konflikt", či dokonca "Nech vidia, ako sa obetujem" alebo "Nech vidí, ako ma trápi a nech má výčitky svedomia".
Duša nám dáva najavo cez telo, že má dosť. Sledujte tie signály. Niekto cíti napätie v podbrušku, niekomu sa podlomia kolená. Vám sa možno rozbúcha srdce, ja napríklad cítim napätie okolo kĺbu, na ktorý sa upína sánka.
Raz som išla k zubárovi, že ma bolí asi stolička, ale on mi povedal: "Zuby sú v poriadku, máte preťažený kĺb sánky. Nebolí vás krk? Dávajte si pozor, ak si telo zvykne na tento spazmus, ovplyvní celú chrbticu. Aké je riešenie? Buď vám dáme špeciálnu pomôcku, ktorú budete mať každú noc v ústach, aby tlmila tlak, alebo si všimnete, pred čím v živote zatínate zuby." Vybrala som si to druhé, zmenila zamestnanie a zabralo to.
Nie je to len pre dramatické, vypäté životné situácie
"Už nevládzem" si nemusíme odkladať na ohromnú krízu dva krát v živote. Ak budeme denne fungovať s myšlienkou na konečnosť vlastných síl, oveľa ľahšie budeme prioritizovať svoje úlohy. Niektorí autori, napr. Leo Babauta, sú radikálni - radia mať denne len jednu naozaj ultimatívne dôležitú úlohu.
Ja som bola majstrom "kilometrových" zoznamov povinnností, ktoré bolo treba okamžite splniť. Potom som objavila pravidlo Dalea Carnegieho, ktoré všetko vyjasňuje: Čo najhoršie sa môže stať?
Nestíhate? Cítite napätie, ale máte pocit, že nič nemôžete vynechať? Zhlboka sa nadýchnite, napíšte si zoznam povinností a vedľa každej si písomne odpovedzte na otázku, ČO NAJHORŠIE sa môže stať, ak ju nesplníte. Takto si označte každý bod. Nebuďte prekvapení, ak sa ukáže, že máte pred sebou voľný deň.
Podľa mňa existuje ešte jeden významný dôvod, prečo sa vedieť včas vzdať a "netlačiť na pílu", okrem toho, že to je pre nás nezdravé. Je dosť možné, že ten vnútorný odpor a tlak, ktorý sa rozhodujeme prekonať, nás odvádza od toho, čo chceme za každú cenu zvládnuť, pretože naše miesto je práve niekde inde: možno potrebujeme oddychovať, možno len máme, alebo chceme robiť niečo iné a možno niekto iný má robiť to, čo práve "hrdinsky" robíme my.
Chodí ku mne cez pol republiky jedna klientka, ktorá za rok s odvahou a úprimnosťou zapracovala na svojom vzťahu k dospelým deťom, na svojej emocionalite i na vážnych rozhodnutiach v jej prosperujúcom penzióne. Len jednej témy sa vždy dotýkala letmo a nechcela podísť bližšie: faktu, že manžel nepomáha v práci ani v domácnosti - celé dni si pozerá "zaujímavosti" na nete. "Hlavne, že si rozumieme a podporujeme sa," uzavrela to zakaždým. Teraz si len voláme, už niekoľko mesiacov je pani pripútaná na lôžko kvôli chrbtici. Samozrejme, nepoznám príčinu jej ťažkosti s istotou, ale keby som bola smutnou časťou jej duše, ktorá túži, aby manžel prejavil záujem, starostlivosť a dospelú zodpovednosť, tiež by som si možno ľahla a nemohla sa pohnúť.
(Poznámka: ako jej terapeutku ma veľmi, veľmi mrzí, že som ju nedokázala presvedčiť, že zaoberať sa touto témou v bezpečnom prostredí mojej "terapky" ešte neznamená, že bude musieť či chcieť manžela konfrontovať alebo dokonca, že je ohrozený jeho vzťah k nej, na ktorom jej tak záleží. Ona však celý "balík" s touto témou chcela nechať uzavretý a ja som to musela rešpektovať. To sú bolesti terapeutovej práce.)
Asertivita áno, ale až na druhom mieste
Teraz už vám v hlave vyvstávajú asi koncepty ako Hranice a Asertivita a Umenie povedať NIE.
ÁNO, to je presne ono! Len to má jediný háčik: nevieme to dosť dobre zrealizovať. Prečo? Lebo techniky, ako povedať nie, ako vyjadriť hranice a podobne, sú nám užitočné až v druhom kroku. No najprv ide o to, aby sme sa naučili ROZOZNAŤ hranicu. Ide o trénovanie schopnosti vnímať seba samého, samu, všímať si, ako mi je a kedy každá ďalšia námaha by bola len narážaním muchy na okenné sklo. Signály prichádzajú z tela, emócií aj myšlienok a je otázkou praxe, aby sme ich rozlíšili.
Keď budete nabudúce vidieť pozvanie od niekoho dôveryhodného na tréning Mindfulness, alebo Všímavosti či Bdelej prítomnosti, čo je jedno a to isté, zapojte sa. Je to dobre investovaný čas, naučíte sa vnímať, čo prežívate, v reálnom čase. Prečítajte si aj knižky, napr. Thich Nhat Hanh: Tu a teraz, David Michie: Dalajlamova mačka, A. de Mello: Bdelosť, E. Tolle: Moc prítomného okamihu. Výbornou knihou s praktickými a užitočnými radami proti stresu je aj D. Carnegie: Ako sa zbaviť starostí a začať žiť.
S tým istým zámerom sú tvorené aj moje Vzťahové večery a tiež AHA víkendy a AHA dovolenky, ktoré s kolegami-terapeutmi pre vás pripravujeme. Budete vítaní!
Irena Ritomská
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala Tina Kucháreková, ktorá poriada Ženské kruhy a iné krásne aktivity pre ženy.