STAROVEK

Najstarším spôsobom, ako dostávali naši predkovia vôňu z rastlín, bolo pálenie. Slovo parfum je latinského pôvodu, "per fummum" znamená dymom, cez dym. Naši predkovia skoro zistili, že pod vplyvom tepla pôsobia živice a balzamy obzvlášť intenzívne - nie je vylúčené, že išlo o prvý chemický objav vôbec. 

V staroveku bola práca s vonným látkami veľmi ceneným remeslom, ktorému sa venovali kňazi, lekári a iné vzdelané osoby. Mastičkárstvo a liečiteľstvo boli spojené.

Starovekí bohatí si natierali vonnými olejmi nielen telo a vlasy, ale aj obydlia, kočiare a dokonca kone. Dokonca sa zachovali správy o navoňaných plachetniciach, aby od mora vanula krásna vôňa na breh. V Egyte, v Aténach a starovekom Ríme potom vošli v platnosť zákony, ktoré zakazovali a trestali dovoz zahraničných vonných látok. 

Dôkazy hovoria o tom, že najskôr sa parfumy používali na Ďalekom východe. Tu bol zdroj najvzácnejších vonných látok. Obchod s korením a s vonnými prípravkami a tým ovládnutie obchodných ciest malo ohromný politický a hospodársky význam, ktorý okrem inéo prispel k rozkvetu Egyptskej ríše. 

Egypt a Mezopotámia

Mezopotámia sa nachádza medzi riekami Eufrat a Tigris, územie dnešného Iraku a časť Sýrie, jedna z kolísok kultúry, umenia a vedy.

Kozmetika, medicína, balzamovanie, rituály - udalosti. Vtierali do pokožky, do vlasov.

Takmer tri tisíce rokov pred našim letopočtom sa Sumerovia v Mezopotámii a Egypťania žijúci pozdĺž Nílu kúpali v jasmínovm, irisovom, hycintovom a zimolezovom oleji. (Pozn.: Ako ho získavali?)

Epos o Gilgamešovi (7. storočie pr. Kr., na hlinených tabuľkách, jedna z najstarších epických básnických skladieb na svete): "Kadere si potierali vonnými olejmi", "Neohrabané údy si masírovali olejmi".  

Asýria, Mezopotámska ríša v 9. - 7. storočí pr. Kr.: 

Asýrske herbáre (2. tisícročie pr. Kr.): bylinné receptúry, návody na prípravu vonných mastí a parfumov. 

Tutanchamónova hrobka (vládol 1333 - 1323 pr. Kr): Howard Carter našiel okrem iného 35 alabastrových nádob, v ktorých boli pozostatky vonných olejov a mastí, vykradnuté.

Kráľovná zo Sáby - jej kráľovstvo bolo bohaté vďaka tomu, že poznali tajomstvo výroby esenciálnych olejov. Podľa Biblie kráľa Šalamúna navštívila v Jeruzaleme africká kráľovná zo Sáby, ktorá prišla s početným sprievodom na ťavách a priniesla kráľovi množstvo darov, napr. vonné oleje, zlato a drahokamy. (Podľa Etiópskej legendy mali spolu nemanželského syna a Etiópsky cisársky rod sa považuje za ich potomkov. Šalamún podľa Židovskej tradície napísal knihu Kazateľ, Príslovia a Pieseň piesní.). 

Esenciálne oleje v dávnych dobách mohla používať len panovnícka vrstva.

Čína

V tradičnej čínskej medicíne sa dodnes esenciálne oleje využívajú.

Sochy Buddhu z vonného dreva gáfru.

Grécko

Gréci sa naučili používať esenciálne oleje od Egypťanov. Sapfó, starogrécka poetka žijúca v 7. - 6. storočí pr. Kr. na ostrove Lesbos, hovorí o piesňach a vôňach, ktorými oslavovali bohov: "... divoké vône kadidla, myrh a škorice splynuli v jednu."

Démokratos, 4 st. p. n. l. poznamenal, že Egypťania sú majstri vo výrobe vonných olejov. Ich prístup ku zdraviu bol celostný (Kalokagatia), telo a duša sa podporovali, preto potešenie z vône považovali za liečivé i pre telo.

Hippokratos - zachránil Atény pred morom vydymovaním. Ku zdraviu podľa neho potrebujeme denne aromatickú masáž a kúpeľ. 

Rím

Rímski vojaci nosili so sebou vačok so semenami vonných rastlín a na získanie odvahy do boja privoniavali k vetvičke rozmarínu. 

Izrael

Odkazy na využívanie esenciálnych olejov sú hojné v Starom aj Novom zákone. 

Traja Králi priniesli Myrhu, Kadidlo a Zlato, vzácne dary, inak vhodné na dlhú a náročnú cestu: peniaze a lieky. Vznešenejšie, Kadidlo reprezentuje otca, Myrha matku a Zlato Boha.

India

Védy, najstaršie indické literárne dielo (2. a 1. tisícročie pr. Kr.): zmienky o ružovom oleji a puškvorcovej silici.

Vátsjajana: Kamasútra, 1. storočie nášho letopočtu popisuje, ako má vyzerať obydlie svetáka: "... vzduch je presýtený vonnými balzamami ... stolček s vonným nočnými krémami, kvetinami a bylinami, ktoré širia príjemnú vôňu, výťažky na prevoňanie dychu a kúsky citrónovej kôry."

Arabský svet

Obchodovanie s koreninami a kadidlom. 

Marco Polo, benátčan, cestovateľ v 13. storočí popisuje, ako na Arabskom poloostrove, na území dnešného Ománu, pestujú kadidlovníky, stromy podobné smrekom, narezávajú ich kmene a zachytávajú ich živicu, ktorá po zatvrdnutí tvorí malé hrudky, nazývané kadidlo.

Od Ománu až do Jordánu viedla kadidlová cesta a doteraz je viditeľná z družice, toľké karavány ňou prešli. Najkvalitnejšie kadidlo pochádza z Ománu a Somálska.  doTerra spolupracuje s rodinnými podnikmi, aby získavali kadidlo najvyššej kvality a súčasne zabezpečili dlhodobú udržateľnosť stromov, z ktorých sa získava.

Kadidlo je takmer univerzálny liek na fyzické ochorenia a rôzne stavy mysle. 

Avicenna, niekedy jeho meno píšu aj Ibn Siná, bol jeden z najväčších mysliteľov arabského zlatého veku. Žil okolo roku 1000 - lekár, astronóm, geograf, geológ, psychológ, matematick, filozof, básnik ... polyhistor, považovaný za otca medicíny. Vynašiel parnú destiláciu, destiloval napríklad ružový olej. Tak začal získavať silne koncentrované esenciálne oleje. Dvesto rokov po tomto jeho objave sa rozšírilo do Európy.

Rituály, obety bohom

Po kadidle sa začali v rituáloch používať aj borievka, cypriše a céder. Zvyk páliť na pohrebe vetvičky borievok a cyprišov a sypať nimi poslednú cestu zosnulého, aby sa okolo zosnulého vytvoril oblak vône. Mohol mať už vtedy aj dôvod dezinfekčný? 

Cypriš a céder boli symbolmi kráľov a rôznych bohov a bohýň a preto ich ľudia držali počas slávností.  

V Indii sa k príprave vonného dymu používalo santalové drevo. 

Parfumy - vône na potešenie

Približne v 4. tisícročí pr. Kr., teda pred 6000 rokmi sa začali vonné látky v rastlinách používať na potešenie a liečenie a ľahké kvetinové vône sa pridali k ťažkým živicovým.

Frangipaniho strom, nazývaný aj pluméria - jeho kvety omamne voňajú. Frangipani vyrábal parfum s ich vôňou. Rastie v Karibskej oblasti, v juhovýchodnej Ázii ho pestovali v chrámových záhradách budhisti aj muslimovia. V amazonskej oblasti sa nazýva sakuuba a používal sa na liečenie zápalov kože. V Mexiku a Peru bol vyhradený na obetovanie bohom. Katarína Medicejská (16. storočie) ho nesmierne obľubovala a ešte mnoho storočí potom ho urodzené dámy vyhľadávali.

Európa

Od 12. storočia sa rozšírila aromaterapia aj tu. Mor: parfuméri zostali zdraví. Tak sa zistilo, že esenciálne oleje dezinfikujú. Veľký mor v Londýne - vydymovali priestory kadidlom a tým ich dezinfikovali.

Novovek

1770, pozoruhodnosť: V puritánskom Anglicku bol vydaný zákaz používať všetky druhy aromatických vodičiek a parfumov s odôvodnením že sú to kúzelné, tajuplné prostriedky, ktoré často zvádzajú k hriechu. 

Maurice René Gattefosse 

Nar. 1881. Pri výbuchu vo svojom laboratóriu si zachránil popáleniny namočením ruky do levanduľového oleja. 

Súčasnosť

Ideálom je považovať prírodné prostriedky a esenciálne oleje za liečivá prvej voľby pri všetkých bežných zdravotných problémoch (okrem tých, ktoré bezprostredne ohrozujú život, napr. vážne zranenie).

Príroda dala oleje rastlinám na to, aby sa nimi ochraňovali pred škodcami a chorobami. Takto isto môžu oleje chrániť a liečiť aj nás. V každej fľaštičke je spracované veľké množstvo rastlinného materiálu. Používajme ich v malom množstve, ale často, s rešpektom k svojmu zdraviu, k prírode celého sveta (odkiaľ oleje pochádzajú) i k tým, ktorí ho pre nás vytvorili.