Deti: Emocionálna prvá pomoc

Sedíme na lavičke pri jazere. Okolo ide otec s asi 3-ročným synom. Otec telefonuje, chlapec pobehuje okolo. Vtom chlapček spadne a pustí sa do plaču. Otec - stále s telefónom pri uchu - zbežne obzrie udreté kolienko, pohladí chlapca a prehodí: Nemáš to rozbité, neplač.

Obaja sa pohnú ďalej. Otec pokračuje v telefonáte, chlapec smrká a trúsi sa za otcom. 

Pozerám za chlapcom a bolí ma srdce. 

Kedy ste vy naposledy spadli? Pamätáte sa, aký to bol pocit? Náhla strata rovnováhy, preľaknutie, úder, bolesť, šok, potom zisťovanie škôd. Aj ak sa nám nič vážne nestalo, nie sú to príjemné spomienky. Pamätáme si, že sme potrebovali nejaký čas na spamätanie. Ak bol niekto pri nás, možno nám pomohlo, že nás pri vstávaní podoprel, vľúdne na nás hovoril a možno nám podal pohár vody na upokojenie, alebo nás povzbudil, aby sme zhlboka dýchali. Niekto, kto nás sprevádzal šokom.

Ten malý chlapček po tom, ako jeho otec nakrátko spočítal škody, zostal na svoj šok sám. Otec mu nepomohol prejsť emocionálnou stránkou nehody. Nevyužil príležitosť, aby ho naučil, že v ťažkej chvíli máme byť sami k sebe pozorní. Vlastne ho svojím správaním učil pravý opak: emocionálna bolesť sa neuznáva. Kým nemáš fyzickú bolesť, kým, ako sa hovorí, netečie krv, nemáš nárok na pozornosť.  

Moja malá neter, s ktorou sa rodičia v takej situácii rozprávali, dotýkali sa jej, pofúkali kolienko, dokázala už ako 4-ročná jasne pomenovať svoje pocity a aj zvoliť stratégiu. Raz som ju plačúcu držala na rukách, fúkala boliestku a nežne sa jej prihovárala: 

• Prišlo to tak náhle, však? Veselo si bežala a zrazu si bola na zemi. Bolí to? Zľakla si sa? Ako ti môžem pomôcť? Čo by si potrebovala?
  
• Potrebujem chvíľu plakať. Nebolí ma to už, ale zľakla som sa a aj sa hnevám, lebo ste ma predbehli a ja som musela za vami bežať. 
  

Tak sme dostali príležitosť precítiť spolu jej hnev, ospravedlniť sa a dohodnúť sa, ako odteraz spoločne pôjdeme. O pár sekúnd už veselo skákala naokolo. Je vždy radosť pozerať sa na dieťa, s akou rýchlosťou spracuje svoj šok, keď mu v tom asistujeme. 

Ďalší text je z poznámok Mgr. Jany Vyskočil, psychologičky v Modrom Anjelovi na prednáške na Konferencii RASTIEME SPOLU na základnej škole NARNIA, 3. decembra 2016.  

(Snažila som sa písať najrýchlejšie, ako som vedela, a zachytiť čo najviac týchto vzácnych praktických rád. Ospravedlňujem sa za prípadné nepresnosti. Pridala som pár svojich poznámok, sú označené "Pozn.Ir.:")

Náš mozog sa skladá z troch hlavných častí: mozgová kôra, mozgový kmeň a plazí mozog. Ako prvé sa v strese vypne racionálne myslenie (mozgová kôra) a nabiehajú automatizmy. Preto človeku v strese môžeme pomôcť skôr cez telo, ako logickým vysvetľovaním (a už vôbec nie presviedčaním, že by "z takej hlúposti" v strese byť nemal). Mozog zreje až do 25. roku veku.

Pri malých otrasoch bežného života pomáha ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti, transport.

Aké môžu byť príčiny šoku/traumy u dieťaťa? 

• Úraz
  
• Ohrozenie života - dieťaťa, niekoho druhého
  
• Operácia
  
• Násilie, aj verbálne
  
• Niečo, čo videl, napríklad aj v televízii, v rozprávke
  
• Návšteva lekára
  
• Konflikt rodičov
  
• "Hocijaká blbosť", napríklad nešťastne formulovaná veta, konflikt s kamarátmi. 
  
• Významná zmena (sťahovanie, zmena školy)
• Strata (odsťahovanie kamaráta, úmrtie v rodine, úmrtie zvieratka)

Tri základné reakcie na stres sú Útok, Útek a Zamrznutie. Ako spoznáme, že dieťa je v šoku, ak je zamrznuté?

Na pohľad vyzerá, že je OK, ale vovnútri prebieha šok. Má bledú kožu, dýcha plytko, má neprítomný pohľad.

Všeobecne

• Ako prvá pomoc pri emocionálnom šoku sa osvedčuje vrátiť dieťa do tela, do prítomnosti: dýchaj, objímem ťa, pomasirujem ťa, netlačí ťa ponožka? (zvlášť osvedčené - rýchly návrat do tela), stisni mi ruku, koľko zelených vecí je v miestnosti? Vymenuj päť vecí, ktoré vidíš/počuješ/sa dotýkaš. 
  
• Ak je fyzicky v poriadku: ideme sa prejsť. urobíme si spolu jedlo (jemné aktivity). 
  
• Nevypytovať sa príliš, prečo plače, čo mu je, možno je v šoku a nevie odpovedať. Najprv pomôcť zvládnuť šok.
  
• Byť v blízkosti! Ak nechce fyzickú blízkosť, sadnúť si opodiaľ, ale byť nadohľad, nenechať dieťa samo. 
  
• Pozn. Ir: Priebežne budovať s dieťaťom vzťah porozumenia, podpory a zdravých hraníc. Tak získa sebavedomie, sebareflexiu aj zodpovednosť voči sebe. Viac praktických rád napr. na AHA víkende venovanom rodičovstvu podľa Dr. Laury Markham, 2. - 4. 6. 2017. www.ahavikend.sk/co-bude

Čo robiť, keď je dieťa v šoku z konfliktu:

1. Zamerať sa na seba. Dostať sa do kontaktu s vlastným telom. Ak ja som v ako-tak stabilizovaný, potom dieťa sa ľahšie zreguluje.
   
2. Dávať najavo, že emócie sú OK. Sprevádzať dieťa pocitmi, prijímať ho s nimi. "Vydržím to, keď mi povieš hocičo, čo cítiš."
   
3. Odpovedať na to, čo sa pýta. Nie na to, čo si myslím, že sa pýta. 
   
4. Prítomnosť. Určite neodísť, ak je dieťa v šoku. SOM TU S TEBOU. (Nie: ak budeš potrebovať, príď).
5. Vidieť o situáciách, ktoré mne nerobia dobre a vedú ma k nevhodnému správaniu (ktoré dieťaťu škodí, zaťažuje ho) a liečiť sa. Hľadať príčiny svojho správania. 
   

Ak ho čaká ťažká situácia 

(nová škola, návšteva lekára, hospitalizácia, pohreb): 

• že to bude nepohodlné, smutné, bude to bolieť
• že tu budeme s ním, pomôžeme mu a že sa to zvládne
• pravdivo, ale len toľko, koľko sa zaujíma
• zapojiť ho vopred do tvorby zvládacej stratégie: čo by ti pomohlo?
• Operácia: byť pri ňom, keď otvorí oči.

Ak je v šoku, napríklad po nehode:

• Ubezpečiť: zvládol si to, už je koniec, už si v bezpečí.
• Poskytovať dotyk, očný kontakt a vyslovovať jeho meno.
• Nepýtať sa, čo sa stalo (to je požiadavka na racionálnu odpoveď a tej nie je schopné), namiesto toho "Ako sa cítiš?"
• Podporiť fyzickú reakciu, napríklad chvenie, plač,. Čakať, lebo po prestávke sa to môže zopakovať.
• Vydržať neistotu a nepýtať sa príliš, čo presne bolí. V šoku nemusí nič cítiť. 
• Ak vyzerá neprítomné - vrátiť jeho pozornosť k prítomným podnetom a k telu, napr. stisni mi ruku, pomasírujem ťa.
• Podporiť vyjadrenie a uvedomenie si emócií, sprevádzať nimi.
• Deku - teplo.
• Nevyčítať "nemal si tam liezť".
• Podávať priebežné informácie a povbudzovať.
• Volať odbornú lekársku pomoc. 
• Vracať sa priebežne k svojmu telu, dýchať, starať sa o svoj vlastný pokoj, lebo ten sa prenáša na dieťa. 
• Na druhý deň zisťovať, čo sa stalo. Rozprávať o tom, nakresliť, zahrať s hračkami. 
• Aj keď si nič nepamätá, počítať s tým, že zadný mozog nespal a "nahrával" - pomôcť odreagovať stres. 
• Po dlhšom čase: nájsť poučenie, ako si s niečím takým poradiť nabudúce / ako tomu predísť.
  

Strata, zmena

(Sťahovanie, rozvod, kamarát sa sťahuje - odchádza, zmena školy, zmena učiteľa, stratí dôležitú vec, zomrie zvieratko, zomrie príbuzný)

• Informovať, čo sa deje, prečo sa to deje, čo nás čaká. Odpovedať na otázky.
  
• Dať najavo, že smútiť je normálne.
  
• Zapojiť dieťa, podľa jeho možností. Napr. môže niečo zosnulému nakresliť. 
  
• Rozlúčkový rituál - odsmútenie. Pomáha naviazať sa na nové. Rozlúčka so zvieratkom (pohreb), domom/bytom pri sťahovaní. 
  
• Ak niekto zomrie: Aj malému dieťaťu vysvetliť, čo sa deje a prečo sme smutní. Spýtať sa dieťaťa, či chce ísť na pohreb a pripraviť ho. Aj keď nejde, pomôcť mu rozlúčiť sa (pozerať si fotky, pustiť balón s pozdravom pre zosnulého).  
  
• Je zaujímavé, že dieťa nie je smutné stále. Medzitým oddychuje, aj sa smeje.
• Pozn. Ir: Keď moja neter prišla po prázdninách do druhej triedy, našla tam inú vychovávateľku v družine. Hoci táto nová bola fajn, bolo jej smutno za tou prvou a mala akýsi pocit zrady či viny, že si nachádza vzťah s touto novou. Pomohlo, keď sme jej povedali, že je v poriadku súčasne prežívať smútok za prvou pani vychovávateľkou aj sa spriateliť s novou. 
• Pozn Ir: Nepodceňovať rozlúčku so zvieratkom, aj s kanárikom alebo rybičkou. 
• Pozn. Ir: Takmer denne sa vo svojej terapeutickej praxi stretávam s dospelými, ktorí boli v detstve neprimerane zaťažení traumou svojich rodičov. Nezaťažovať dieťa svojím smútkom, napr. pri rozvode, nerobiť si z neho spovedníka. Môže vidieť, že sme smutní, ale nesmie mať pocit, akoby bolo zodpovedné za vašu pohodu - bude sa usilovať robiť všetko pre to, aby vám bolo dobre a na seba zabudne - roly sa vymenia. To si potom odnesie ako následok do dospelého života! Vy ste tu na to, aby ste podporovali dieťa, ono tiež prežíva rovnako ťažkú stratu ako vy, ale ono je dieťa a vy ste dospelý. 
• Pozn. Ir: Jednou z najhorších tráum, ktorú si dospelí nosia v sebe, je rozvod rodičov a odlúčenie od jedného z nich. To najlepšie, čo môžete pre svoje dieťa urobiť, je poskytnúť mu bezpečné útočisko vo vzťahu dvoch milujúcich rodičov. Dobrý vzťah medzi manželmi nevzniká sám, treba na ňom denne pracovať. Hľadanie toho, čo nám pomáha budovať dobré vzťahy a čo potrebujeme liečiť, napr. na AHA víkendoch o vzťahoch, v júni a v novembri 2017: www.ahavikend.sk/co-bude, alebo v individuálnej terapii. 

Ako spoznať, že dieťa má nespracovanú traumu

• Zlý spánok, nočné mory
  
• Hra bez radosti, opakovanie tej istej hry
  
• Utiahnutie do seba, "poslušnosť"
  
• Návaly hnevu, agresivita
  
• Je prehnane v strehu - reaguje na podnety ako na ohrozenie.
  
• Ohrozuje seba, alebo iných. Bitky
  
• Strach.
  
• Regresia - správa sa ako mladšie. 
  

Pri nespracovanej traume je rozumné vyhľadať odbornú pomoc: psychoterapeuta, EMDR, metóda Somatické prežívanie, TIR. 

Základný poznatok: terapia aktuálnej traumy je krátka. Ak sa jej nevenujeme, dôsledky sa objavia v 30-tke, 40-tke a terapia je nadlho. 

Organizácia KOLOBEH ŽIVOTA - podpora pri strate blízkeho. Ich cieľ: Aby každý človek, ktorý smúti po strate blízkej osoby, mal možnosť podpory - blízkeho človeka, dostatok informácii, odbornú radu, ľudí s tou istou skúsenosťou, pocit spolupatričnosti, aby v tom nebol SÁM.

Organizácia MODRÝ ANJEL - tím krízovej intervencie. Cieľom je, aby v kríze nikto nebol sám. Poskytujú možnosť hovoriť o traume, pochopiť situáciu, sebe, vedieť sa o seba postarať. Pracujú s telom, cieľom a sociálnou štruktúrou. Na ich webe nájdete aj kontakty na nonstop krízové telefónne linky pre deti aj dospelých.