Ako som veštila kominárom

Kedysi pradávno, koncom deväťdesiatych rokov, viedol môj kamarát Danko v jednom ezoterickom časopise tarotovú poradňu. Ľudia mu písali svoje problémy a on jednému vylosovanému vyveštil odpoveď. Poradňa bola úspešná, lebo Danko je múdry človek, takže mu karty vždy poradili niečo, čo súladilo so zdravým rozumom.

Jedného dňa mi volala šéfredaktorka toho časopisu, naša spoločná kamarátka, že má problém - zajtra je uzávierka časopisu, Danko odcestoval a veštbu na tento mesiac nenechal. A že či by som sa toho neujala.

Mám rada oboch, chcela som pomôcť. A tak ma fakt, že vôbec neviem veštiť z kariet, nezastavil. Ešte v ten večer som si od redaktorky vyzdvihla list jednej čitateľky (v tých časoch mi ho ešte nemohla oskenovaný zamailovať), doma som poprosila nebesia o pomoc a sklohnila odpoveď. Výsledok bol ohromujúci a ja som si istá, že nie mojou zásluhou.

Pani písala asi takto:

Okradli ma kominári. Môj jediný cennejší majetok, niekoľko historických predmetov zo striebra, boli to svietniky, misy a misky, zmizli po ich návšteve. Išla som to povedať do ich firmy a tam na mňa nakričali, že si vymýšľam a že na mňa za osočovanie pošlú políciu. Odvtedy sa stále bojím a modlím, aby tí policajti neprišli. No museli to byť tí kominári, nikto iný u mňa v ten deň nebol. Prečo sa mi to stalo?

Mám veľký strach. Som dôchodkyňa, žijem sama. Aj vyjsť z domu do obchodu alebo do kostola sa teraz bojím. Neviem, čo mám robiť. 

Vaša V.

Predstavila som si tú stratenú, vystrašenú starú pani a prepadol ma, samozrejme, jed na kominárov. Jej bezmocnosť bola mojou bezmocnosťou. Čo by mala tak asi tá stará pani robiť? 

Pustila som sa do modlenia, hádam ma osvieti. A vypadol zo mňa takýto list.

Milá a vzácna pani V.,

karty hovoria toto:

Naozaj to boli kominári. Ale na sto percent žiadnu políciu na vás nezavolajú, majú strach, že by ich to usvedčilo. Môžete byť úplne pokojná a slobodná.

No prečo to urobili? Lebo vy ste ich posledná šanca. Títo ľudia napáchali vo svete už veľa zla a hrozí, že úplne zabudnú, čo je svedomie a ich duše budú zatratené. Ich duše vedia, že vy ste spravodlivá žena a viete sa modliť a vedia aj to, že jediné, čo ich môže zachrániť a vrátiť na cestu dobrých ľudí, je, keď sa niekto, komu ublížili, bude za nich intenzívne modliť. Buď to pre nich spravíte vy, alebo sú stratení.

Je mi ľúto, že ste utrpeli škodu, isto boli pre vás vaše strieborné predmety cenné. No ani z toho si nerobte starostli. Karty hovoria, že v nasledujúcich týždňoch sa váš život navždy zmení k lepšiemu po mnohých stránkach. Budete mať okolo seba dobrých ľudí, s ktorými si budete navzájom pomáhať a bude vám s nimi odteraz veselo a aj hodnota strieborných predmetov sa vám inou cestou vráti, ešte zvýšená.  

Jediné, čo pre to potrebujte robiť, je modliť sa za tých nešťastných páchateľov a všímať si znamenia, všímať si príležitosti na dobré vzťahy.  

Zabudnite na to, že vám ublížili, vy teraz máte všetku Božiu pomoc, aby ste nadobudli dobro pre seba aj pre druhých, vrátane tých, ktorí najviac potrebujú vašu modlitebnú pomoc a Božie milosrdenstvo, ktoré je nekonečné. Buďte odvážna a veľkorysá, pomyslite na Biblického Jozefa!

S úctou, váš D.

Bolo nehoráznou drzosťou tvrdiť toľko vecí a tak jednoznačne, ale nič lepšie mi vtedy nezišlo na um. Každý, kto verí kartám, si za dôsledky môže sám, utešovala som sa. Hlavne, že sa uzávierka časopisu stihla.

A všimnite si, aká som bola v tom čase nevzdelaná. Chcela som používať kresťanský jazyk, keď pani písala, že chodí do kostola, preto to záverečné zvolanie, ale ušlo mi, že v Biblii sa spomínajú dvaja významní Jozefovia. Krátko predtým som videla muzikál Jozef a jeho zázračný farebný plášť, takže som už vedela, ako Jozef odpustil svojim bratom, že ho hodili do studne, a všetkých ich zachránil. No neuvedomila som si, že aj v Novom zákone je Jozef, manžel Márie. Ach, čo už. Veď aj ten bol statočný a odpúšťal, tak to napokon vyšlo na rovnako.

O niekoľko týždňov prišla odpoveď, ktorá predčila všetky očakávania. Teda keby som nejaké mala:

Vážený pán D.,

chcem sa vám poďakovať, vaše karty mali vo všetkom pravdu.

Odkedy som dostala váš list, usilovne sa každý deň modlím za tých nešťastných kominárov, aby uvideli, že v živote sa dá žiť aj poctivo a pritom šťastne a aby im Pán Boh odpustil a pomohol. Teraz som rada, že za mnou prišli, lebo to môžem pre nich urobiť, ktovie či by to iný urobil a čo by sa s ními stalo. Modlím sa pri tom aj za všetkých ostatných, čo robia zle. Ľutujem aj svoje hriechy a modlím sa za moju rodinu. V mojom srdci je teraz veľa dobrých želaní, pre poctivých ľudí, aj pre tých, čo sú zatiaľ zlí. Nevynechám ani jeden deň, lebo viem, že je to dôležitá úloha, ktorá mi bola zverená.   

A naozaj som stretla láskavých ľudí. Nedávno som sa dala do reči so susedou z vedľajšieho domu a ona ma pozvala, aby som s ňou chodila do jej záhrady. Užili sme si už viac krát slnečné jesené dni a dostala som plno jabĺk. Jej syn nás vzal aj autom na výlet do Marianky. Teraz každú nedeľu robievam jablkový koláč a vnúčatá naň chodia. Mladým sa naskytla príležitosť presťahovať sa bližšie k môjmu domu, mám nesmiernu radosť, keď si na to pomyslím. Keď môj syn počul o výlete so susedou a o jablkách, už vedel, aký mi dá na Vianoce darček: posiela nás obe so susedou na štyri dni do kúpeľov. To budú krásne prechádzky! Užijeme si aj všelijaké procedúry, ako nejaké paničky.

Pár krát som navštívila susedu pod nami, ktorá už nemôže chodiť a cez deň je sama, kým sú mladí v práci. Trošku sa porozprávame, poslúžim jej a podám, čo potrebuje, ukazujeme si fotografie z mladosti. A predstavte si to: jej dcéra sa rozhodla mi za tieto návštevy platiť! Najprv som nechcela, ale potom som si pomyslela, že to mám za tie strieborné svietniky, ako bolo vo veštbe, tak som to s vďakou prijala. Veď ja tie peniaze použijem nielen pre seba.

O kominároch nič napísať neviem, lebo tej ulici, na ktorej sídlia, sa stále vyhýbam. Ale verím, že aj oni to budú mať dobré.

Zostávam so srdečným pozdravom a prianím šťastia aj pre vás,

vaša Valéria. 

Je to už nejakých dvadsať rokov, ale včera mi tento príbeh zišiel na um. Už pár dní ma trápi jedna záležitosť, nedorozumenie. Pomohla som vzdialeným príbuzným, ale ich svokra to prekrútila na pravý opak, odhadujem, že zo žiarlivosti. Teraz nemôžem robiť nič, len počkať, až sa naskytne príležitosť situáciu vyjasniť. No možno to nevyjde a celé to zostane takto, ako to je, podľa mňa nespravodlivé. Občas ma to mrzí a občas sa hnevám na tú príbuznú a potom sa zas vrátim do svojho stredu a je mi jasné, že sú to malichernosti a ja môžem radšej prežívať danú chvíľu svojho života, ktorý mi dáva veľa dôvodov na radosť a vďačnosť. 

No myseľ zabieha k tej situácii ... a včera mi moja drahá súkromná "vedma", teta Magda, pomohla zmeniť uhol pohľadu. Tá príbuzná je môj kominár a uznanie za moju pomoc, ktorého sa mi nedostalo, sú moje strieborné svietniky. Môžem sa modliť a želať jej, aby ju už žiarlivosť netrápila a obzerať sa okolo seba na znamenia dobrých možností a láskyplných stretnutí. 

Hovorí sa, že niektoré Božie dary prichádzajú v čudnom balení. Veru, ale vovnútri je bohatosť krásnych príležitostí.