Desať pravidiel, ktoré vám môžu aj zachrániť život. No určite prinesú viac pohody a lásky do vášho spolužitia s blízkymi.

"Bol tu Andrej, skoro som sa ho zľakla," povedala mi pred pár dňami teta o našom spoločnom známom. Strašne je chudý a nervózny, veľmi sa narobí okolo deda. "Dedo je chorý?" pýtam sa. Nie, len už toľko nevládze a tak mu musí Andrej venčiť psa, voziť ho do záhrady, tam mu opatrovať zajace, polievať a kopať. Lebo dedo povedal, že bez záhrady a zvierat umrie. Tak sa Andrej snaží.

Andrej má ženu a tri deti, z toho jedno postihnuté. Obaja manželia chodia do práce, ale o rodinu sa stará len Ela - všetok Andrejov čas patrí jeho rodičom, aby teda neumreli.

Raz možno napíšem o tom, ako spríjemniť seniorom ich život, alebo si o tom niečo nájdete inde. No tento článok je o vás a pre vás, ktorí sa o nich staráte, aby ste VY prežili.

Môj laický odhad je, že pokiaľ ide o zaistenie pohodlia a životného štýlu, nehovoriac o bezpečí, niektorí seniori sú majstri sveta v manipulácii a citovom vydieraní. Viem to aj pochopiť. Päť rokov sme s mojím manželom a bratom opatrovali našu tetu Marku a uja, ktorému sme hovorili Ujinko. Z tých piatich dva roky ležali. Boli to krásni, láskaví a múdri ľudia - no predsa nám na svoje posledné roky občas pripravili ťažké chvíle. Neraz som kráčala domov pešo a kamarátke Zuze nariekala do telefónu, že neexistuje, aby som zvládla zabezpečiť všetko, čo potrebujú. Vtedy som ešte nechápala, že je to tak v poriadku.

Postupne strácať sily, obávať sa, že niekde spadnem, alebo mi nedodajú jedlo či hygienu, to musí byť desivé.  Keby som bola v takej situácii, možno by som tiež VŠETKU svoju inteligenciu a energiu vložila do toho, aby ma mali moji opatrovatelia na prvom mieste. Robila by som poplachy a ciťáky, len aby boli všetky moje potreby určite zabezpečené. Nechápala by som, že to sa už nedá. 

Andrejov otec išiel aj ďalej. Ešte sa o seba vie postarať, ale chce, aby všetko bolo ako predtým, kým sa vedel postarať aj o svoje koníčky. A vydiera najvyššou kartou, svojou smrťou. 

Teta Marka zvykla, ešte keď vedeli byť sami na chalupe, zavolať mi do roboty: "S Ujinkom je velice zle!" Ja som cestovala 250 kilometrov a našla som ich veselo sediacich na dvore, obklopených susedmi. To len včera im bolo tak nejak ťažko na srdci, že tam s nimi nie sme.  

Postupne sme sa učili zhodnotiť, čo je a čo nie je nutné urobiť. No pamätám sa, že ja som bola väčšinou unavená, uštvaná a starala som sa o organizačné veci. Môj brat a muž tiež robili čo bolo treba, ale môj brat urobil našim na balkóne ohňostroj (pozerali naň z okna obývačky), peši im cez pol mesta dovliekol živý vianočný stromček, na posteľnú plachtu zavesenú na skrini premietal srandovné fotky z dovolenky a môj muž ich neraz vyvliekol na balkón s výhľadom do parku a servíroval tam šampanské!

Pri opatrovaní neskĺznite len do opatrovania tela. Robte pre seba i pre nich chvíle radosti a blízkosti, osvieži vás to. 

Mám známych, ktorí sa pri babičke všetci súrodenci a ich deti striedali, kupovali jej drahý koňak, lebo si dávala pravidelne ráno jedno poldeci a každú nedeľu ju aj do kostola dotrepali, na vozíku. Nebola ľahká a kostol mal schody, no ich to tešilo a zišli sa potom pri rodinnom obede. No keď boli v práci, bola pri nej opatrovateľka. Babi najprv skúšala robiť poplachy, ale prešlo ju to, keď nezaberali. Pokiaľ viem, táto rodina opatrovanie zvládla takmer bez vzájomných výčitiek a vydierania. 

Keď bola teta po operácii bedrového kĺbu, tri mesiace sme sa s manželom a bratom striedali, aby bol pri nich vždy niekto, vo dne i v noci. Mala som odmerané, že vznikajú 45-minútové okná, kedy nikto nepotrebuje odomňa nič, ani na toaletu, ani jesť či piť, ani otočiť, ani nič podať. Moji kamaráti chodili do najbližšej krčmy, sadli si tam, počkali, kým všetko vybavím a dobehnem na vzácnych 45 minút a chvíľu rozhovoru. Prvý raz ma bavili aj  ručné práce: štrikovala som a zdobila zaváracie poháre servítkovou technikou. V sobotu sme sa chodili bicyklovať. 

Dôsledne sa starajte o seba. Vy ste tí, ktorí si majú uvedomovať svoje hranice a rešpektovať ich, oni to robiť nebudú, to si zapamätajte. Jedna moja klientka, sama už dosť chorá, cestuje dva krát týždenne za svojou mamou do domova dôchodcov, celý deň tam robí umelecký a hravý program pre mamu a jej susedov. V dňoch medzi tým jej mama volá: "Mám bolesti! Rob niečo! Prídi! Ty si tam doma trčíš a mňa tu necháš trpieť!" Hádajte, kto má vyhodnotiť situáciu. Mamičke našej známej chodí raz mesačne kňaz na spoveď. No najnovšie mamička podchvíľou volá: "Je mi zle! Umieram! Volajte kňaza!" Nechcú jej protirečiť, hoci jedno pomazanie chorých "platí" rok, tak si jedno z jej detí vezme pol dňa dovolenky a s ospravedlnením zase raz zavolajú kňaza. Obe jej deti sú už na prášky a babi veselo exercíruje svoje okolie. Čoby nie, keď ich má tak pekne vycvičených.

No toto je nezdravá hra a začarovaný kruh. Deti urobia, čo starkí žiadajú, ale neradi. Hromadí sa v nich hnev na starkých za toto vydieranie. Starkí to samozrejme cítia a v snahe prilákať pozornosť, ešte so svojimi požiadavkami pritvrdzujú. No nie je to škola, v ktorej sa máme naučiť s láskou povedať NIE, ustáť reakciu a užiť si tak ten čas a sily, ktoré dokážeme darovať bez zloby? 

Škoda hromadiť nevraživosť v srdci. Naopak, čas sprevádzania je naša posledná šanca dôjsť k zmiereniu. V období lúčenia sa nám  otvárajú - a v lepšom prípade aj liečia - staré rany.  Urobili sme v živote mnoho chýb a oni tiež - a tak cítime bolesť, krivdu či vinu. To za nás nikto neurobí - odhodlať sa k úprimnosti, poprosiť o odpustenie, alebo odpustiť, trebárs aj za pomoci kňaza či terapeuta, pomôže k šťastnému uzavretiu spoločného príbehu.

O pár rokov neskôr, keď už naši ležali, zvykla teta, keď som večer išla domov, pateticky vzdychnúť: "Však nás tu nájdete!" (Akože mŕtvych). Vtedy som išla domov s plačom. No raz som jej povedala: "Zlatko, keď máš pocit, že sa tvoj život chýli ku koncu, tak vieš, čo máš robiť. Vzbuď si ľútosť a modli sa." Odvtedy to neskúšala. Môj brat skoro odpadol, povedal, že som dobrá drsňáčka. No ja som nechcela byť drsná, len som pochopila jednoduchú zákonitosť tohto vzťahu: nemôžeme im zabezpečiť život v pôvodnej kvalite. Vyplynulo mi z toho desať pravidiel, ktoré som už poradila niekoľkým známym a oni vrelo poďakovali, tak ich ponúkam aj vám. 

Lebo, ako vidíme, problém má dve strany. Oni vydierajú, a aj by sme chápali, prečo. No prečo my im na to naletíme? Prečo sa necháme doslova zhypnotizovať a zabudneme na seba a svoje rodiny? Teda, niektorí z nás. Iní sa uchýlia k druhému extrému: ujdú. No najlepšie by bolo v láske toto všetko spolu prežiť. Nezanedbať tých, ktorí nás vychovali, ale nenechať sa ani zničiť. Lebo v dedine, z ktorej pochádzala moja prvá svokra Marta, sa tradovalo:

 "Jeden ležiaci dokáže aj troch postupne pochovať, čo sa oňho starajú. A on je stále nažive."

Možno aj vy opatrujete, alebo budete opatrovať. Možno už dnes máte drahých, ktorí sa vám pred očami nebadane menia z mocných a sebestačných na čoraz viac rozpačitých, bezmocných a napokon závislých. No a takmer isto, ak nás neskosí náhla smrť, aj my budeme raz v ich pozícii.

Tak tu sú moje rady, ako to prežiť. Pochopte, že:

• Miestny úrad, domov seniorov, agentúry domácej ošetrovateľskej služby, geriatrické či psychiatrické oddelenie v nemocnici, obvodný lekár, špecialisti lekári (neurológ, ortopéd, geriater, psychiater), sociálna sestra, kamoška čo opatrovala mamu, nezamestnaná suseda čo má čas - môžu vás odbremeniť, poradiť dobré zlepšováky, predpísať pomôcky.
  
• Učiteľ meditácie, psychológ, psychiater, terapeut, kňaz, pastor, kouč, dobrý článok v časopise pomôže VÁM udržať sa duševne v kondícii a zvládnuť toto neľahké obdobie (vyhnite sa šarlatánom, sľúbia aj zaúčtujú veľa a rýchlo, ale málo z toho splnia).
  
• Priatelia, koníčky, kultúra - nevzdávajte sa ich! Nájdite spôsob, ako oddychovať a čerpať sily. Je to dôležité.
  
• Masáž, joga, fitko, rehabilitácia, fyzioterapeut: najmä ak dvíhate, potrebujete nutne rehabilitovať chrbát! 
  
• Mnoho praktických informácií aj užitočných inšpirácií nájdete napríklad na weboch:
  

https://www.seniorhelp.sk

https://www.klub50.sk/    - tu stále pribúdajú inšpiratívne články ku kvalitnému životnému štýlu v každom veku. Je tam aj krásny rozhovor s liečebným pedagógom o opatrovaní ľudí s demenciou, vrátane praktických rád, kliknite sem. 

Držím vám palce, aby toto obdobie bolo pre vás láskavým, hojivým, inšpiratívnym. Urobte si ho takým, nakoľko sa len dá.

S úctou terapeutka Irena

V článku sú použité nádherné fotografie Márie Streicherovej, so súhlasom autorky.