alebo o tom, nakoľko (ne)skutočný je príbeh. Prvý príbeh: Ema. "Posledných pár týždňov prežívam panický strach z pôrodu, a už sa to blíži," povedala mi jedného predvianočného popoludnia budúca mamička Ema, ešte kým sa u mňa usadila. Cítila veľké obavy z toho, že by jej aj bábätku mohol dnešný "štandardný" medicínsky spôsob urýchľovania pôrodu...
Predstavte si, že sa prechádzate po krásnom lese a naplno si tieto okamihy vychutnávate, ste naplno prítomní. Vtáky koncertujú akoby priamo vo vašom srdci, zeleň je svieža a odráža sa vo vašich očiach. Aj teplota je presne akurát a celé telo je uvoľnené, svieže, jemné. Dýchate ten luxusný vzduch a každou bunkou vám prechádza záporne elektricky...
O Antoniovi teraz vyšli knihy a ja nemám nič navyše, len moju skúsenosť.